CESTOPIS: Pozorovanie horských goríl v Ugande
Publikované: 26. máj 2024
Sú asi tri hodiny po obede. Vysadáme z posledného minibusu po našej nekonečne dlhej ceste, ktorú si môžete pozrieť v tomto videu. Zažili sme na nej sardinkovo, opitého šoféra aj milovníka pána Putina…
Prvé dojmy z mesta Kabale
Po siedmych hodinách a troch dopravných prostriedkoch sa však konečne ocitáme v meste Kabale. Je to také príjemné 50-tisícové mestečko, v ktorom nájdete banky, univerzitu či golfové ihrisko. Porovnávať ho však s bežnými európskymi mestami nemôžme. Hneď zamierime do reštaurácie na obed. Dáme si naše obľúbené fazule s banánom a sladkými zemiakmi. Pozorujeme okolie. Ženy sú odeté v pestrofarebných tradičných sukniach, na hlavách nosia banány alebo keksy na predaj a na chrbte majú v šatke bábätko s odkvecnutou hlavou. Muži zas jazdia na motorkových taxíkoch alebo žmolia v rukách peniaze pri naháňaní ľudí do svojho autobusu. Je tu celkom chaos…
Práve sa rozpršalo. My sme akurát na ceste a hľadáme nejaký hotel. Nič sme nemali zarezervované. Do centra to bol asi klilometer a my sme predvídali búrku, tak sme sa rozhodli zobrať prvý hotel po ruke. Vedľa seba stali 3 hotely. Všetky na prvý pohľad nevyzerali vábne. Opadané kachličky, tristo rôznych billboardov, zamrežované okná. Tentokrát sme stavili na pocit a vkročili do jedného z nich. Do toho, ktorý nám bol najviac sympatický.
S úsmevom nás pozdravila pani recepčná a ukázala nám izbu. Medzitým už šľahali blesky a vypadla elektrina. Strop bol plesnivý, na okne spala moľa, no celkovo tam bolo ako-tak čisto, tak sme túto izbu za 5 dolárov na noc vzali. Dohodli sme sa, že sa vyspíme a ráno sa presťahujeme do centra do hotela na lepšej úrovni a s internetom.
Ako sa k tým gorilám dostaneme? Keď ideš na vlastnú päsť...
Keď sa počasie trocha umúdrilo, vydali sme sa do mesta. Potrebovali sme nájsť niekoho, kto nás odvezie do národného parku Bwindi Impenetrable Forest, kde sme mali o dva dni neskôr vybavené povolenie na sledovanie goríl. Inak, naša cesta k povoleniu je tiež príbeh sám o sebe… Cez Facebookovú skupinu sme si našli chlapíka, ktorý nám ho mal za administratívny poplatok vybaviť. Stále si však hľadal výhovorky a odkladal to. My sme prišli do Ugandy a povolenie nikde. A čo urobil Dávid? Prišiel a riešil. Na Gizku Oňovú. Nášho sprostredkovateľa dotlačil na úrad a sedel tam s ním 3 hodiny, kým nebolo povolenie hotové…
Ale naspäť do mesta Kabale. Ešte, že sme prišli s predstihom. Nemali sme takmer žiadne informácie o tom, ako sa dostaneme ku gorilám a kde vlastne prespíme. Čakali sme, že v meste Kabale sa stretneme s ďalšími turistami, s ktorými si vymeníme informácie, no po tých ani stopa. Jediný znak turistov boli drahé safari autá, ktoré len cez mesto prefrčali bez zastavenia.
Len tak kráčame po ulici a plánujeme, čo ďalej, keď nás oslovil jeden chlapík. Objavil sa z ničoho nič. Vraj je Anthony a má auto, ktorým nás vezme do národného parku ku gorilám. O celom priebehu pozorovania goríl vedel oveľa viac ako my. Ukázal nám recenzie od iných turistov, ktorých takto na ulici vychytá a nám neostávalo nič iné, ako mu veriť. Samozrejme, že sme sa skontaktovali ešte so zopár motorkármi, ktorí bežne turistov takto vozia, aby sme si zozbierali tvrdenia z viacerých zdrojov. No, niekedy vám ostáva riešiť výzvy z pozitívnym prístupom a každého nepodozrievať, že vás chce okradnúť alebo oklamať. S tým sme mali najskôr celkom problém. Veď predsalen – sme na novom kontinente v krajine, kde nemáme žiadne skúsenosti. Hoci sme počuli, že Uganďania sú féroví a priateľskí, človek nikdy nevie…
S Anthonym sme sa teda dohodli, že nás vezme do národného parku. Dohodli sme sa, že v samotnom parku nebudeme spať, pretože najlacnejšie ubytovanie, ktoré sme dokázali vybaviť bolo 30 dolárov na osobu a v Kabale sme za izbu v lepšom hoteli platili 15 pre dvoch. A teda, naplánovali sme si pozorovanie goríl ako celodenný výlet.
Pozorovanie horských goríl v Ugande
Anthony nás prekvapivo čakal na parkovisku o pol šiestej. Presne tak, ako sme sa dohodli. Nasadli sme do jeho rozheganej toyoty s prasknutým čelným sklom asi na 5x a vyrazili sme do hôr. Hoci cesta k bráne mala trvať len hodinu, dali sme si načas. A dobre sme spravili. Bola taká hmla, že sme si nevideli na koniec kapoty. Vliekli sme sa… Bolo asi pol ôsmej, keď sme dorazili do národného parku Bwindi Impenetrable Forest.
Najskôr nám skontrolovali povolenie, a potom nás usadili na krátku inštruktáž. Stretli sme sa tam asi 16ti turisti. Väčšina z nich bola z Anglicka a Nemecka, no našla sa aj skupinka Poliakov. Po inštruktáži a krátkom tanci od miestnej komunity nás rozdelili do 2 skupín. V jednej skupine mohlo byť najviac 8 turistov. My sme dostali mamu a syna z Nemecka, starší manželský pár z Ameriky a kamarátov z Ukrajiny a Madagaskaru. My sme tam boli najmladší. Postavili ku nám sprievodcu a troch rendžerov. Kto chcel, mohol si prenajať nosiča z miestnej komunity, aby nechodil celý deň s ťažkým ruksakom.
A čo sme vlastne mali nabalené? Pri trekovaní goríl nikdy neviete, koľko hodín budete v teréne. Gorily nemajú na sebe čipy. Práve naopak – o siedmej ráno sa pár rendžerov vydalo gorily hľadať na miesto, kde ich videli predošlý deň. Odtiaľ sledovali pozostatky potravy alebo hniezdenie. S našimi sprievodcami boli v kontakte a dávali nám inštrukcie, ako ich máme nasledovať. A teda, v ruksaku sme mali nabalenú vodu, obed, repelent a samozrejme kamery.
Ešte pred odchodom do džungle nám sprievodca predstavil rodinu goríl, ktorú ideme hľadať. Naša rodina mala 13 členov. A už nám neostávalo nič iné a vydať sa na toto obrovské dobrodružstvo!
Naša gorilia rodinka sa zdržiavala hlboko v džungli, tak sme museli nasadnúť do áut a po pol hodine jazdy sme mohli začať samotný trek. Cez hustú a hlbokú džungľu sme trekovali asi hodinu a pol. Hlavný sprievodca mačetou sekal rastliny, aby nám urobil cestu. Raz za čas na nás čakal močiar, padnutý strom alebo strmák, no všetci zo skupinky to v pohode dali.
Keď sme zazreli troch rendžerov v diaľke, vedeli sme, že sme správne. Všetci stíchli. Nasadili sme si rúška (aby sme na tento ohrozený druh nepreniesli žiadne choroby), zapli sme si kamery a našich 60 minút s týmito neskutočnými tvormi sa začalo.
V zástupe sme nasledovali rendžera, ktorý sa nám mačetou snažil urobiť čo najlepší výhľad. Postupne sme takto nachádzali jednu gorilu za druhou. Keď bola niektorá z nich chrbtom, hľadal ďalšiu, aby sme mali najkrajšie zábery.
Aké sme mali pocity?
Úprimne, pozorovať horské gorily v ich prirodzenom prostredí niekde uprostred džungle je zváštny pocit. Človek sa zrazu cíti veľmi zraniteľný. Na druhej strane, obdivuje tú dokonalosť. Zo zatajeným dychom pozoruje, ako vodca rodiny obhrýza jeden konár za druhým a nás si vôbec nevšíma. To sa nedá povedať o mláďatách, ktoré sa naopak predvádzajú. Búchajú sa do hrude a energiu si vybíjajú šantením a skákaním z jedného konára na druhý. Najväčší rešpekt človek určite cítil, keď obrovské hebedo prešlo okolo neho. Na surovo. Meter od nás. My sme len sklonili zrak, trocha ustúpili a dali im priestor. Snažili sme sa byť len tichí pozorovatelia, ktorí na seba nepútajú pozornosť.
60 minút je úplne dostačujúcich na to, aby si človek tento jedinečný zážitok naplno užil. Sú to nezabudnuteľné momenty, ktoré si budeme pamätať do konca života. Áno, bolo to na našom zozname cestovateľských želaní už veľmi dlho a sme nesmietne šťastní, že sa nám to podarilo zorganizovať.
Keď náš čas vypršal, rendžeri nás zobrali späť na začiatok nášho treku. Trvalo to asi hodinu. Potom nám neostávalo už nič iné, len si prevziať diplomy a uchovať si tento neskutočný zážitok.
Pozorovanie horských goríl je unikátny zážitok. Už len ten pocit, že ich je na svete len cez 1000 a vy môžete stráviť hodinu s celou rodinou, je jedinečný. Hoci je tento zážitok peňažne náročný, oplatí sa zainvestovať a vidieť gorily na vlastné oči. Stopercentne.
Ak si chcete podobný zážitok zorganizovať, naše tipy nájdete tu.
Ďalšie články k téme...
Čo vidieť v Namíbii? 10-dňový itinerár
10-dňový program do africkej Namíbie, kde sa vydáte uprostred púšte Namib, do údolia mŕtvych stromov Deadvlei a mnoho ďalších úžasných...
Ako naplánovať výlet do Namíbie? Naše praktické tipy
Letenky, víza, doprava, ubytovanie či SIM karta. Všetky praktické tipy na jednom mieste.
Nezmeškaj ani jednu novinku!
Prihlás sa na náš Newsletter a buď prvý, kto sa dozvie, aké videá vyjdú v daný týždeň, kto dostane bonusové info k našim blogom či VIP pozvánku na naše besedy.
Tvoje osobné údaje aj emailovú adresu spracovávame v súlade so zásadami spracovania osobných údajov.